Mal cieľ, išiel za ním a nedal sa odradiť

Ako sa absolvent slovenskej vysokej školy stal priekopníkom v spintronike. Kvantový fyzik Juraj Fabian.

Vedec Jaroslav Fabian ako hosť bratislavskej vedeckej kaviarne Veda v centre.(Zdroj: ARCHÍV CVTI)

Na bratislavskej matematicko-fyzikálnej fakulte dostal vynikajúce vzdelanie, ale jeho vedecká kariéra sa formovala v zahraničí. Dnes patrí kvantový fyzik Jaroslav Fabian (50) k najcitovanejším slovenským vedcom žijúcim v zahraničí.

Fyzika a matematika sa pre Jaroslava Fabiana, dnes profesora na univerzite v Regensburgu, stala srdcovou záležitosťou už na základnej škole, na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi sa vzťah k nim ešte prehĺbil.

Jednoznačne za to vraj môžu aj jeho učitelia, ktorí vedeli oba predmety učiť tak, aby iskierku záujmu prehĺbili na oheň.

Vizitka
Juraj Fabian

- Vyštudoval Matematicko-fyzikálnu fakultu UK, odbor jadrová fyzika.

- Doktorát z teoretickej fyziky získal v USA.

- Pôsobí ako profesor na univerzite v nemeckom Regensburgu, na Inštitúte teoretickej fyziky.

- Patrí medzi špičkových slovenských fyzikov žijúcich v zahraničí.

- Je svetovo uznávaným odborníkom a priekopníkom v oblasti spintroniky.

- Je laureátom slovenského ocenenia Vyslanec dobrej vôle za svoju prácu v zahraničí, ktorou šíri dobré meno Slovenska vo svete.

Na gymnáziu ho začala fascinovať hlavne kvantová fyzika, aj keď vtedy veľa o nej ešte nevedel. Uvažoval síce aj o nejakom inžinierskom smere, ale postupne ho začala baviť fundamentálnejšia veda. Prvotné myšlienky ísť študovať po maturite inžinierske štúdium napokon vytlačil záujem o vedu. Na matematicko-fyzikálnej fakulte vyštudoval teoretickú fyziku a dnes na svoju alma mater nedá dopustiť. „Matematicko-fyzikálna fakulta ma odborne pripravila do života, dala mi tie najlepšie základy,“ hovorí profesor Fabian.

Keď fakultu končil, netušil, akým smerom sa bude uberať jeho životná dráha. Vedel však, že ak chce robiť vedu na istej úrovni, musí isť do zahraničia. Podarilo sa mu to. V zahraničí vedecky pracuje dvadsaťštyri rokov.

Profesorom sa stal ako 37-ročný

Jaroslav Fabian do zahraničia odchádzal kvôli možnostiam, ktoré vedcom poskytuje. Vraj najviac ho ovplyvnilo postgraduálne štúdium na Štátnej univerzite New Yorku v Stony Brooku, kde sa začal zaoberať teoretickým výskumom reálnych materiálov.

Zásadný prelom v jeho vedeckej kariére prišiel počas práce vedeckého asistenta (postdoka) na Marylandskej univerzite v College Parku. Tu sa dostal do jednej z najvýznamnejších výskumných skupín v teoretickej fyzike tuhých látok. „Tu som začal robiť na spintronike, doslova v jej začiatku,“ spomína profesor Fabian.

Po trojročnom pôsobení na univerzite v Marylande sa vrátil do Európy, prijal ponuku výskumnej práce na Inštitúte Maxa Plancka v Drážďanoch a neskôr na Univerzite Karla Franza v Grazi.

V roku 2004 bol ako tridsaťsedemročný menovaný profesorom na univerzite v Regensburgu, kde pôsobí až doteraz na Inštitúte teoretickej fyziky.

Cesta k spintronike

Jaroslav Fabian sa so spintronikou, ktorá ho preslávila vo svete, oboznámil v Spojených štátoch.

Priekopníkom rodiaceho sa vedného odvetvia sa stal po tom, ako objasnil mechanizmus, ktorým sa postupne stráca „pamäť” elektrónu. Neskôr vymyslel funkčný prototyp tzv. spinového tranzistora, ktorý by mal v budúcnosti nahradiť bežné tranzistory.

Keď uverejnil odborný článok v prestížnom periodiku Review of Modern Physics, kde zhrnul všetky doterajšie poznatky z oblasti spintroniky, stal sa najrýchlejšie citovaným textom v histórii tohto periodika.

Fyzika učí, ako riešiť problémy

Profesor Fabian sa na Slovensko pravidelne vracia, zúčastňuje sa s prednáškami nielen na odborných podujatiach, lež nezabúda ani na svojich spišskonovoveských rodákov.

Na jednej z besied s gymnazistami na Poštovej ulici v Spišskej Novej Vsi, ktoré absolvoval, im rozprával aj o tom, v čom im môže fyzika pomôcť v bežnom živote. Že vďaka nej môžu pochopiť veľa vecí, že ich naučí okrem iného aj riešiť problémy.

A čo rozhodlo, že sa fyzik Jaroslav Fabian prepracoval až na vedca so svetovým renomé?

„Tvrdá práca, vytrvalosť a húževnatosť. Dôležitá bola aj motivácia robiť niečo, čo ma baví a čo môže priniesť úžitok. To v mojom prípade hralo veľkú rolu. Mal som cieľ, za ktorým som išiel a nedal som sa ničím odradiť,“ povedal Fabian.

Článok bol uverejnený v prílohe denníka SME Bedeker Vysoké školy 8. februára 2017.

Zoznam VŠ, ktoré uverejnili svoj profil v prílohe denníka SME

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Krátka správa o stave preferencií

Z Fica už Smer veľa nevytiahne.

DOMOV

Zmenky Kočner skrýva. Prokurátor hovorí, že si poradia aj bez nich

Kočnerovi a Ruskovi hrozí 12 až 20 rokov.

Autorská strana Michala Havrana

Dno poslanca Blahu

Dno je, keď ťa prídu zavraždiť k tebe domov za to, že si napísal o našich ľuďoch.

Neprehliadnite tiež

Na Oxford a Cambridge sa treba hlásiť už v októbri

Chceli by ste skúsiť štúdium v zahraničí? Prihlášky ešte prijímajú v Holandsku aj vo Veľkej Británii

Vysokoškolský titul väčšinou zaručí vyšší plat

Napätá situácia na trhu práce mení správanie zamestnávateľov. Teórie, že asistentka musí mať vysokú školu a ovládať aspoň dve reči, už neplatia.

Erasmus: V zime študovala v Anglicku, v lete v Portugalsku

Študentka žurnalistiky Dominika Buková stihla v rámci Erasmu študovať v dvoch krajinách. Ak sa to dá, stačí to dobre naplánovať, vraví.

Život vedca je jedno veľké dobrodružstvo

Po desiatich rokoch strávených na zahraničných vedeckých pracoviskách sa v januári tohto roka vrátila domov fyzička MARIANNA DERZSI.

Papier je na ústupe, informácie sú v e-knihách

Niektoré univerzitné knižnice pripomínajú detskú izbu. Okrem kníh v nich študenti nájdu pracovné stoly, počítače, ale aj tulivaky, do ktorých si môžu ľahnúť a začítať sa do knihy.