Genetička si vysokú školu vyberala podľa svojho koníčka

Ako sa študent môže presadiť vo svete vedy? Košičanku Máriu Džunkovú očarili vírusy a vďaka nim je súčasťou vedeckého tímu v Austrálii.

Mária Džunková v laboratóriu.(Zdroj: ARCHÍV M.DŽ.)

Košičanka Mária Džunková už na strednej škole vedela, že sa chce venovať vede. Dnes má tridsať, je genetičkou a už vyše pol roka je súčasťou vedeckého tímu na austrálskej University of Queensland. Dostali ju tam jej obľúbené vírusy, ktorým sa upísala.

„Ešte počas strednej školy som pestovala v rodičovskom byte exotické rastliny a chodila som so svojimi pestovateľskými pokusmi na rôzne biologické olympiády,“ spomína dnes genetička, ktorá od polovičky minulého roku žije a pracuje v Austrálii.

Vysokú školu si teda vyberala podľa svojho koníčka. Rozhodla sa pre Českú zemědělskú univerzitu v Prahe, kde študovala tropické a subtropické poľnohospodárstvo na Fakulte tropického poľnohospodárstva.

Chcela šľachtiť exotické plodiny

V časoch, keď Mária Džunková posielala prihlášku na vysokú školu, ešte nebol otvorený schengenský priestor a neexistovali sociálne siete. Študenti sa nerozbiehali do sveta tak ako dnes.

Vizitka
Mária Džunková

- Je genetičkou, venuje sa výskumu črevných baktérií, ktoré ovplyvňujú celý ľudský organizmus a sú pomerne málo preskúmané.

- Od roku 2010 až do polovičky roku 2016 pracovala v Centre na výskum verejného zdravia v španielskej Valencii na oddelení genomiky.

- Tri mesiace stážovala vo vedeckej kuchyni na Harvarde.

- Aktuálne pôsobí na University of Queensland v Austrálii, vyhrala výberové konanie na miesto postdoc.

- O svoju vedeckú prácu sa delí aj s laikmi prostredníctvom blogu, kde sa snaží prerozprávať svoje vlastné vedecké články rečou normálnych ľudí.

„Na vysokú školu som išla s tým, že budem šľachtiť exotické plodiny, aby som pomohla zmierniť hlad v Afrike,“ hovorí Džunková.

Štúdium ju bavilo a bolo aj veľmi flexibilné, takže mala dostatok času, aby popri škole pracovala. Dostala sa do Českej akadémie vied, kde sa naučila sekvenovať DNA a spracovávať sekvencie.

Až tam zistila, že sa vedec musí venovať tomu, čo práve letí, lebo iba na to dostane granty. Tak skončila pri výskume DNA baktérií, ktoré obývajú náš tráviaci trakt.

„Možno sa to na prvý pohľad zdá ako veľký skok z jedného odboru na druhý, ale v skutočnosti aj pri šľachtení rastlín a aj pri sekvenovaní DNA baktérií hovoríme o tom istom poradí písmen A, C, T, G, ktoré tvoria molekuly DNA,“ vysvetľuje genetička.

Mária Džunková priznáva, že na strednej škole sa vôbec neučila o sekvenovaní DNA, takže ani vo sne jej nenapadlo, že existuje povolanie bioinformatik, ktorý tieto sekvencie spracováva a analyzuje. Veď oficiálny odbor bioinformatika sa začal na vysokých školách otvárať iba pred pár rokmi.

Ako doháňala veľký svet

Po štúdiu na Českej zemědělskej univerzite v Prahe odišla na doktorát do Španielska, počas ktorého bola na stáži na Harvarde a teraz pracuje na austrálskej University of Queensland.

Nepozná univerzálnu radu, ako sa dostať na prestížne vedecké pracovisko. Do Španielska na doktorát sa dostala vďaka svojej praxi v Českej akadémii vied.

„V Centre na výskum verejného zdravia v španielskej Valencii akurát kúpili nový sekvenátor a potrebovali niekoho, kto už s ním vie pracovať, a keďže som to ovládala, bola som vo výhode,“ ozrejmuje genetička, ako sa dostala na toto výskumné pracovisko.

Študentom, ktorí sa chcú v budúcnosti orientovať na vedu, radí, aby už počas štúdia na vysokej škole získali čo možno najviac praxe v skutočných laboratóriách. Na doktorát nech si vyberajú vedeckú skupinu, kde sú schopní vyprodukovať nejaký článok do medzinárodného časopisu Nature a šéf skupiny je svetoznámy vedec s dobrými kontaktmi. „Treba byť neúnavný pri písaní listov vedcom, určite niektorý odpíše, chcete to však trpezlivosť,“ ozrejmuje genetička postup, ako sa dostať do vedeckých kolektívov.

Mária Džunková takto postupovala, jej vedúci dizertačnej práce v španielskej Valencii profesor Andres Moya patrí medzi známych vedcov, takže jeho meno v Džunkovej životopise jej vždy výrazne pomáha.

Pobyt na austrálskej univerzite jej zmluva zaručuje až do júna 2018, vždy je však šanca na jej predĺženie.

Článok bol uverejnený v prílohe denníka SME Bedeker Vysoké školy 8. februára 2017.

Hlavné správy zo Sme.sk

PÍŠE MIKULÁŠ DZURINDA

Brexitovú partiu možno vyhrať obeťou dámy (píše Mikuláš Dzurinda)

Pat môžu vyriešiť predčasné voľby.

PRIMÁR

Kedy je hlien problém? Lekár radí, ako riešiť zadnú nádchu

Telo denne vyrobí aj liter a pol hlienu.

Komentár Petra Schutza

Bol to taký nijaký rok

Nič paradigmatického nás nečaká. Výnimkou by azda mohla byť nová Kiskova strana. Ak bude.

Neprehliadnite tiež

Anglicko ma naučilo stať sa sebavedomou

Téma: Čo mi dal zahraničný študijný pobyt na Erasme

Videl som, ako funguje fínske školstvo

Téma: Čo mi dal zahraničný študijný pobyt na Erasme.

Počas štúdia sa dajú využiť aj tri študijné pobyty

Téma: Čo mi dal zahraničný pobyt na Erasme.

Ako sa študuje na Islande? Moderne, ináč ako u nás

Téma: Čo mi dal zahraničný študijný pobyt na Erasme

Chodila som na predmety, ktoré boli novinkou

Téma: Čo mi dal zahraničný študijný pobyt na Erasme.