Študenti vysokých škôl by zlepšili pri svojej príprave najmä praktické a aplikované prvky. Výhrady majú k výučbe cudzích jazykov, k príprave pre pôsobenie v medzinárodnom prostredí či možnostiam kombinovať rôzne predmety a tvoriť si individuálny profil.
Ak by študenti mohli definovať model štúdia, ktorý by im najviac vyhovoval, preferovala by väčšina z nich jednu odbornosť do hĺbky.
Chceli by získať tiež schopnosť medziodborovo spolupracovať. Takmer tretina študentov priznáva, že si vybrala školu pre jednoduché prijímacie pohovory.
To sú niektoré závery prieskumu o očakávaniach a skúsenostiach študentov so slovenským vysokým školstvom, ktoré v minulom kalendárnom roku a v prvom štvrťroku tohto roku uskutočnili spoločnosť Profesia a Centrum edukačného manažmentu pri Fakulte manažmentu UK v Bratislave.
Zúčastnilo sa na ňom 5330 vysokoškolákov, boli z 33 verejných vysokých škôl, vyše 88 percent študuje v dennej forme štúdia.
Zastúpenie mali študenti všetkých troch stupňov vysokoškolského štúdia.
Vplyv rodinnej tradície je minimálny
"V prieskume sme sa sústredili na to, ako študenti vnímajú štúdium, prečo sa preň rozhodujú, na základe akých kritérií si vybrali vysokú školu, ale aj na hodnotenie konkrétneho štúdia, čo vnímajú ako nedostatok a čo by bolo dobre zlepšiť v slovenskom školstve," vysvetlil analytik spoločnosti Profesia Tomáš Janotík.
Podľa Janotíka výsledky prieskumu ukazujú, že študenti pri rozhodovaní sa o vysokoškolskom štúdiu berú do úvahy aj to, čo im vysoká škola prinesie.
Vysokoškolskí študenti sa rozhodujú pre štúdium najmä na základe záujmu o odbornosť a vyššie všeobecné vzdelanie a s ohľadom na profesionálne uplatnenie. Neplatí, že by medzi nimi dominovali motivácie ako „užiť si študentský život“ či zisk vysokoškolského titulu "lebo sa zíde", túto možnosť však až tretina pripustila.
Vplyv rodičov alebo rodinnej tradície pri výbere a rozhodovaní o smerovaní študenta už nie je rozhodujúci, rodinná tradícia je minimálna.
Vysokoškoláci vnímajú svoje štúdium skôr kriticky Čítajte Najlepšie hodnotenie Erasmus
Peter Obdržálek z Centra edukačného manažmentu povedal, že 58 percent opýtaných by si opäť vybralo školu, ktorú navštevujú, pričom 42 percent deklarovalo, že by o vybranú školu už záujem nemalo.
"V priebehu štúdia prichádzajú na to, že tá voľba úplne nesedí," dodal. Až 56,7 percenta respondentov by opäť študovalo na Slovensku a 40,9 percenta opýtaných študentov slovenských vysokých škôl by išlo študovať do zahraničia.
Hoci študenti pred začiatkom štúdia mali nižšie očakávania od možností medzinárodnej spolupráce, ponuka výmenných pobytov študentov cez Erasmus+ v zahraničí dosiahla najlepšie hodnotenie reálnych skúseností študentov. V tomto prípade sa ukázalo, že očakávania študentov boli nižšie ako skutočnosť.
Obdržálek povedal, že v obdobných prieskumoch budú pokračovať, aj keď sú na ne veľmi rozdielne reakcie a nie všetci, ktorých sa výsledky dotýkajú, sú radi, že ich publikujú.
Analytická práca reflektujúca vysoké školstvo je však nevyhnutným podkladom jeho rozvoja.
