MATÚŠ JURKO je z Lemešian na východnom Slovensku. Vyštudoval gymnázium v Košiciach a po roku voľna vyskúšal štúdium na Prešovskej univerzite. Nechcel však titul, ktorý by pracovne nevyužil, preto v roku 2018 odišiel za prácou do Fínska, kde tri roky pracoval v automobilke. Po čase sa chcel v živote posunúť a začal sa obzerať po možnostiach štúdia vo Fínsku. Pôvodne mieril na psychológiu. "Bohužiaľ, v angličtine sa tento odbor nedal študovať. No chcel som zostať vo Fínsku, pretože mi krajina so všetkými benefitmi aj negatívami, učarovala," hovorí. Nakoniec ho prijali na Hämeenlinna University, kde si vybral študijný program ekologické poľnohospodárstvo – climate smart agriculture, ktorý študuje tretí rok.
Čo ste museli splniť, aby vás prijali?
Potreboval som preložené a notárom overené maturitné vysvedčenia a úspešne absolvovať prijímaciu skúšku, ktorá bola zložená z dvoch kôl. Až do môjho nástupu v auguste som všetko vybavoval z pohodlia domova, všetko sa totiž dalo riešiť online. Štúdium aj prihláška boli zadarmo a priznali mi aj príspevok na bývanie a stravu.
Neľutujete, že ste opäť začali študovať?
Vôbec nie. Prinieslo mi to veľa benefitov. Neviem si predstaviť, že by som ich získal hneď po skončení strednej školy na Slovensku. Tiež si neviem predstaviť, že by som v tomto veku študoval na Slovensku. Tu to vôbec nie je čudné. Mal som spolužiaka Fína, ktorý mal 54 rokov, 36-ročného spolužiaka z Izraela aj 18-ročného z Kazachstanu. Je veľmi zaujímavé študovať vo fínskom prostredí, ktoré kladie dôraz na to, aby sme študovali spoločne a navzájom sa podporovali. Na každom predmete sme mali individuálne, ale aj tímové hodnotenie. V tíme sa učíme jeden od druhého, navzájom sa podporujeme a zisťujeme svoje silné a slabé stránky. Neviem, či by som v mojom veku mohol študovať na Slovensku zadarmo, že by som mal zaistené ubytovanie, a či by som dostal pôžičku.
Podarilo sa vám už prekonať jazykovú bariéru alebo si vystačíte s angličtinou?
My sme boli prvý medzinárodný ročník. Nevedeli, čo majú od nás čakať a ako sa s nami bude komunikovať. Medzi sebou sme nemali problémy. Po štyroch rokoch vo Fínsku som už viac-menej Fínov poznal, tak som si z jazykovej bariéry či kultúrneho šoku nerobil starosť. Navyše, práve preto som išiel študovať v angličtine. Boli sme 15 študenti zo zahraničia, zvyšok boli domáci a interakcia s nimi bola vždy príjemná, celkom dobre nás prijali. Občas sa však stalo, že nás nepozdravili, no necítil som, že by nás odsudzovali. Je to v ich prirodzenosti, ako to cítili, tak sa aj správali.

A akí sú prednášajúci?
Povedal by som, že sú podporní. Na začiatku jedna z našich prednášajúcich povedala, a doteraz to platí, že oni sú tu pre nás, aby nám sprostredkovali informácie a my sa môžeme na nich kedykoľvek obrátiť. A že zodpovednosť za štúdium si nesieme sami. A naozaj, vždy keď som potreboval, či už osobne, alebo e-mailom, boli všetci učitelia k dispozícii. Nemôžem povedať, že sme mali priateľské vzťahy, ale určite s nami nekomunikovali z pozície nadradenosti. Správajú sa k nám ako ku spolupracovníkom a snažia sa o diskusiu a hľadanie riešenia.
Čo vás zaskočilo?
V prvom ročníku majú takú tradíciu, pri ktorej štvrtáci pred celou školou požiadajú prvákov, aby sa predstavili, uviedli, na akej farme žijú, akú má rozlohu a koľko majú lesov. Zaskočilo ma, že väčšina z nich prichádza z fariem. Tým, že je náš odbor zameraný širšie ako len na farmárčenie, ma na začiatku zarmútilo, že nebudem mať čo robiť po škole, keďže na rozdiel od väčšiny spolužiakov nemám farmu. Starší spolužiaci mi hovorili, že iba pokračujú v rodinnej farmárskej tradícii. Dnes ma to už ani nevyrušuje, viem totiž, že po škole mám otvorené dvere rôznymi smermi.

Ako fungujú skúšky vo Fínsku?
Nie je to ako na Slovensku, že na konci semestra sú skúšky. Väčšina z nich bola v rámci testu, v ktorom sme rozoberali nejaký text. Dôraz sa kládol na kritické myslenie. Test bol každý týždeň a zameriaval sa na prebrané učivo.